Nespravodlivé delenie príspevku z Envirofondu. Jedna obec dostala 187 € na obyvateľa, iná len 1 €.

Environmentálny fond rozdelil obciam 3,2 mil. €. Za vytriedené odpady podľa roku 2019. Pekná suma. No škaredšie už vyzerá to, že Bratislava dostala na obyvateľa 1,26 € a obec Boldog, ktorá získala celkovo 5. najvyšší príspevok na Slovensku, dostala až 187 € na obyvateľa. A viete, že Bratislava dostala cez 500 tis. € a možno by ich ani dostať nemala?

A prečo by tento článok mali povinne čítať všetky obce? Aby sa dozvedeli, že mohli dostať viac peňazí, keby sa rozdeľovali spravodlivo. Ako je to možné? Hmhm tak toto nebude jediné prekvapenie v tomto článku.

Envirofond za minulý rok vyzbieral z poplatkov za uloženie odpadov 20,8 mil. €. Z toho prerozdelil obciam 3,2 mil. €, ako odmenu za triedenie odpadov. To sú tie peniaze, ktoré platí každý za uloženie odpadov na skládke odpadov. Jednu cenu platí prevádzkovateľovi skládky na krytie jeho nákladov a zisku a druhú cenu, štátny poplatok (ten o ktorom je teraz reč), ako demotiváciu skládkovania odpadov. Tento poplatok má motivovať najmä obce a mestá aby sa snažili čo najmenej odpad ukladať na skládky.

Takže Envirofond mal k dispozícii 3,2 mil. € ako balík určený pre obce za triedenie. A ten sa mal prerozdeliť a aj sa prerozdelil. A ako? Nespravodlivo … .

Prečo? Bratislava dostala 521 tis. €, ďalej Prešov 133 tis. €, Levice 115 tis. €, Trenčín 90 tis. €. Zatiaľ to vyzerá v pohode. No po bližšom pohľade na tabuľku mi udreli do očí viaceré veci.

Kde sú napríklad mestá Košice, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Nitra … teda veľké mestá, ktoré by som očakával na vysokých priečkach. No nikde nie sú. Buď si o príspevok nežiadali alebo nedosiahli mieru triedenia odpadov za rok 2019 na úrovni 30 %. Prípadne mali v minulosti sankciu za porušenie zákona o odpadoch, či majú na svojom území skládku odpadov, vďaka čomu boli z kola von.

Ale čo najviac udrie do očí, je výška príspevku pre piateho najúspešnejšieho žiadateľa. Obec BOLDOG. Dostali 80 tis. €. A viete koľko má táto dedinka obyvateľov? 426. Áno dobre čítate, obec s 426 obyvateľmi dostala piaty najvyšší príspevok v SR, vo výške necelých 80 tis. €.

Prípad BOLDOG

Prípad obce BOLDOG je ukážkové zlyhanie Ministerstva životného prostredia. Čo s tým má MŽP? Všetko. Envirofond je zo zodpovednosti zrejme von, nakoľko postupoval podľa metodiky, ktorú pripravilo Ministerstvo životného prostredia. A tá hovorí to, že sa príspevok vypláca na základe vytriedených odpadov za predošlý rok.

Konkrétne v prepočte to vychádza na 7,8 € na 1 tonu vytriedených odpadov, ktoré Envirofond prerozdelil. No najmä, na prerozdelenie sa používali čísla, ktoré si obce uviedli vo svojich ročných výkazoch, ktoré primárne robia pre Štatistický úrad. To je všetko v pohode.

No zodpovednosť ministerstva je v tom, že ako sa tieto čísla počítajú a ktoré obce a čo si môžu zapísať do svojich štatistík. A tu je pes zakopaný a mega nespravodlivosť, ktorá sa exemplárne prejavila v prípade obce BOLDOG.

Podľa údaju od Envirofondu, obec BOLDOG vytriedila 10 212 t odpadov. Nejako veľa, nie? A viete akú mala obec BOLDOG mieru triedenia odpadov? 98 %. Páni, poviete si že ako super to tam funguje. Nejaký zázrak. Žiaden zázrak ale systém výpočtu. Do výpočtu si totiž obec môže zahrnúť aj množstva odpadov, ktoré sa na jej území vykúpili alebo vyzbierali. A nie je nič krajšie ako mať takúto pomoc v obci.

Obec nám neposkytla informácie, ani na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Nemôžeme to teda overiť. Ale ak nejde na obci o chybu, či podvod, na 99 % pôjde o výkup kovov. Teda na jej území sa zrejme nachádza nejaká firma, ktorá vykupuje odpad. Najčastejšie je to vídať pri kovoch, nakoľko tie sú ťažké a pomáhajú výraznými číslami aj z hľadiska celej SR.

No lenže systém je taký, že obec BOLDOG je malička dedinka s 426 obyvateľmi. Hneď vedľa mesta Senec, resp. jej časť obce sa podľa google maps  priamo dotýka územia mesta Senec. No a podľa google maps je v tejto časti výkup kovov. Možno tam majú aj iné výkupne, ale to jej jedno.

Princíp je taký, že do tej zberne nenosia odpady len občania BOLDOGu, ale aj Senčania, prípadne aj občania iných obcí. No nastavením systému sa toto všetko započítalo do štatistík obce BOLDOG. Obci raz ročne zrejme prišiel papier o tom, koľko sa na jej území vykúpilo odpadu. Keby nám obec sprístupnila ročné ohlásenie alebo ročný výkaz o odpadoch, bolo by to jasne vidieť. No neposkytli nič.

A tieto čísla si mohli legálne započítať do svojich štatistík. A keďže šlo zrejme asi tak o 10000 t odpadov, ich miera triedenia poskočila umelo na 98 % a na základe tohto legálneho odrbu si mohli žiadať o dotáciu z Envirofondu. A aj ju dostali. Vo výške 80 tis. €, čo je v prepočte na obyvateľa 187 €. Super biznis, nie? Ale legálny biznis, nakoľko takto pravidlá nastavilo ministerstvo životného prostredia a obec BOLDOG sa len zviezlo na tejto vlne.

Dvojaká nespravodlivosť

Obec BOLDOG poukázala na systémové zlyhanie a na nespravodlivosť. Tým, že sa tie čísla pripísali obci BOLDOG, hoci s najväčšou pravdepodobnosťou to bol najmä odpad od občanov zo Senca, ukrátené bolo zrejme mesto Senec. To si však o tento príspevok ani len nemohlo požiadať, nakoľko má vo svojom katastri skládku odpadov a v takomto prípade boli z kola von.

Toto sa však netýka len tejto obce. Takto si pomáha väčšina miest a väčších obcí, na úkor tých menších. Ide o to, že malé obce nemajú na svojom území výkupňu odpadov a musia to prirodzene nosiť do mesta, či väčšej obce, ktorú majú vo svojom okolí. No čísla sa započítajú tej obci/mestu, kde sa ten odpad vykúpil a nie obci, z ktorej ten odpad reálne je, či pochádza.

Toto bola teda prvá nespravodlivosť. No je tu aj druhá nespravodlivosť, ktorá súvisí s týmto systémovým zlyhaním. Obce si musia od roku 2019 počítať mieru triedenia odpadov. To je to číslo, čo mala obec BOLDOG za rok 2019 vo výške 98 %. Taký slovenský priemer je kdesi okolo 40 %. No a podľa tejto miery triedenia obce platia poplatky za zneškodňovanie odpadov na skládke odpadov.

Platí logické pravidlo, že čím má obec vyššiu mieru triedenia, tým platí menší poplatok za uloženie odpadov, ktorý je štátom daný v nariadení vlády č. 330/2018. Najnižší poplatok pre rok 2020 na skládke odpadov je 8 € na tonu, ak mala obec za rok 2019 mieru triedenia 60 % a viac. Ak by mala obec mieru triedenia len do 10 %, pre tento rok 2020 by platila na skládke štátny poplatok 26 €. Teda výrazný rozdiel.

Obec BOLDOG si vypočítala 98 % mieru triedenia. Teda s prehľadom má nárok na najnižší poplatok za uloženie odpadov. Druhá nespravodlivosť je v tom, že zrejme občania iných obcí umelo pomáhajú plniť štatistiky obci BOLDOG a tá má vďaka tomu druhú výhodu v podobe lacnejšieho skládkovania. To je super. Ale opäť ak sa obec nepomýlila alebo nepodvádzala, všetko je OK a legálne.

Je to však správne, logické, rozumné, zodpovedné, spravodlivé? Nie, nie, nie, nie a nie. Žiaľ takto to bude aj za rok 2020 a ak sa nezmenia pravidlá vyplácania príspevku za rok 2020, takto o rok zistíme, že obec BOLDOG získala zrejme opäť pekný balík peňazí.

A načo ich vlastne obec BOLDOG môže minúť?

Príjmy z tohto príspevku môže obec použiť len na účely odpadového hospodárstva. Ak obec dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku úroveň vytriedenia aspoň 60 percent, môže tieto príjmy použiť na zlepšenie životného prostredia. Teda obec BOLDOG ich ani nemusí minúť na odpady. Alebo si môže kúpiť smetiarske auto a začať podnikať a liezť do kapusty zberovým spoločnostiam. Prečo nie. Veď všetko je legálne.

Ich obecný ročný rozpočet na celý chod odpadového hospodárstva je cca 20 000 € (môj odhad, plus rýchly náhľad na výšky ich fa. za odpady). Teraz získali 80 000 tis € a budúci rok bude výška asi tiež zaujímavá.

A viete čo je sranda? Obec o veľkosti 426 obyvateľov reálne vyprodukovala zrejme cca 200 t odpadov. Moje rýchle prepočty, môžu sa mierne líšiť od reality. Z toho na skládku poslala odhadom cca 60 %, čo je cca. 120 t. Z týchto 120 t platila poplatky v roku 2019. Keďže aj pre rok 2019 platili zrejme najnižšie poplatky, vo výške vtedy 7 € za tonu, tak do systému prispeli sumou cca 940 €. A získali 80 000 €. Záver nechám na každého čitateľa.

Prípad Bratislava

Nemôžem sa nekriticky postaviť ani k hlavnému mestu Bratislava. Získali 521 000 €. Slušný balík peňazí. Za vytriedených 66 742 t odpadov. Povinnú mieru triedenia 30 % lízli len s odretými ušami a dosiahli ju vo výške 31,33 %. A opäť všetko legálne, ak sa nepomýlili alebo nepodviedli.

Čo však, ak toto číslo Bratislavy je opäť umelé? Čo ak je postavené na vode? Čo ak ide o systémovú chybu a čo ak má Bratislava neprehľadné údaje od poskytovateľov služieb, ktorí odoberajú komunálne odpady na jej území?

Ak by sa to potvrdilo, tak by zrejme Bratislava nemala nárok na tento príspevok a ten by sa mohol rozdeliť medzi tie zvyšné obce. Ťažko sa to hodnotí bez podrobných informácií, nakoľko Bratislava to má komplikovane nastavené.

Mesto Bratislava nám poskytlo informácie. Ročné výkazy aj ročné ohlásenie. To má 19 strán, čo hneď nasvedčuje, že rozsah spolupráce s firmami je značný. Bratislava má uzatvorených veľa zmlúv na odber komunálnych odpadov, mimo oficiálnej zberovej spoločnosti. No všeobecná prax ukazuje, že do komunálnych odpadov sa nemusia dostávať len odpady od občanov, ale aj z činnosti firiem.

Mesto Bratislava za rok 2019 vyprodukovalo oficiálne 213 047 t odpadov. A z tohto množstva vytriedili 66 742 t odpadov, čo tvorí tú mieru triedenia 31,33 % odpadov a čo im vynieslo tých 521 tis. € z Envirofondu.

No, ale keď si pozrieme čísla, ktoré oficiálne vyzbierala ich zberová spoločnosť OLO a.s. (údaje majú pekne spracované vo svojej správe), zistíme, že ich zberová spoločnosť celkovo odviezla len 159 tis. € a z toho vytriedených (pre účel výpočtu miery triedenia) bolo len cca. 34 tis t. odpadov. Ak by sme to počítali podľa týchto čísel, vyšla by nám miera triedenia len cca. 21 %. Nie je to však správny výpočet, nakoľko miestne časti si môžu niektoré odpady tendrovať sami, čo ide mimo OLO a vstupuje do celkových čísel Bratislavy a všetko to ovplyvňuje výsledné číslo.

Ten rozdiel medzi hlásením a číslami OLO je ale značný. V celkovom vzniku je rozdiel 54 tis. t odpadov a vo vytriedenom množstve cca. 32 tis. t odpadov. A čo robí ten rozdiel?

1. Miestne časti, ktoré si časť vývozov tenrdujú mimo OLO a.s.
2. Výkupcovia a zberači odpadov, ktorí podobne ako v prípade obce BOLDOG vykupujú a zbierajú odpady na území Bratislavy a všetko raz ročne ohlasujú na Magistrát.
3. Firmy, ktoré majú s magistrátom uzatvorené zmluvy na odber komunálnych odpadov a ktoré ohlasujú odpady Magistrátu – firmy mimo OLO a.s..

Rozdiel spôsobuje najmä výkup kovov a aj zber BIO odpadov. Len samotný výkup kovov pomohol Bratislave vo výške skoro 14 000 t. Boldog mal cca 10 000 t – inak super nepomer pri porovnaní počtu obyvateľov.

Čo tým ale chcem povedať. Zišlo by sa preveriť najmä nahlasované údaje od zazmluvnených spoločností, ktoré ohlasujú odpady na Magistrát. Či tam nedávajú aj odpady z činnosti firiem.

Ale o čo ide najviac. Bratislava svoj odpad najmä spaľuje, resp. energeticky zhodnocuje. Minulý rok OLO prevzalo 113 tis. t zmesových komunálnych odpadov. Gro sa spálilo, no časť odpadov muselo OLO počas odstávky voziť na skládky odpadov – minulý rok to bolo cca. 7,2 tis €. Za toto množstvo muselo OLO, resp. Bratislava priamo zaplatiť poplatok za uloženie odpadov na skládke. Podľa miery triedenia odpadov.

Nepoznáme mieru triedenia komunálnych odpadov pre rok 2018, preto pre zjednodušenie použijem rovnakú, ako dosiahli v roku 2019, teda 31,33 %, čím sa dostali do 4. poplatkovej triedy a minulý rok platili zrejme 8 € za tonu. Krát 7,2 tis. t., ktoré OLO dalo na skládku a máme sumu 57000 €, ktorú Bratislava zaplatila ako poplatok za skládkovanie zmesového komunálneho odpadu. A dostali dotáciu z Envirofondu vo výške 521 tis. €.

Je to značný nepomer, resp. čistý biznis. No nie je to úplne presný výpočet, lebo ešte tu vstupujú zrejme aj nejaké objemné odpady a iné odpady, ktoré vyhodili na skládku a nie do spaľovne. Dosť ťažko sa to počíta. Takže povedzme, že do systému dali 100 tis. € a získali 521 tis. €.

Niekto by mohol však oponovať, že veď po spálení odpadu sa musí odpad skládkovať, nakoľko cca. 30 % odpadu vypadne zo spaľovne ako popol. Ak ho OLO aj dalo na skládku odpadov, tak za takýto odpad už neplatili poplatok ako za komunálne odpady, ale ako za priemyselné odpady. A ten nevstupuje do balíka, ktorý má právo Envirofond rozdeliť pre obce na základe triedenia odpadov. Z priemyselných poplatkov má podporiť iné projekty.

Teda, mala právo Bratislava získať príspevok z Envirofondu? Ak sa nepomýlili, tak určite áno. Tak totiž máme nastavený zákon. Či je to však správne, či spravodlivé? Rozmýšľam aj ja.

Zmena zákona je nevyhnutná

Podľa môjho názoru je rozhodne potrebné zmeniť zákon o odpadoch a o poplatkoch za uloženie odpadov na skládkach.

Ministerstvo to už uznalo a prvý krok v zmene legislatívy už urobilo. Od roku 2021 sa už bude musieť evidovať odkiaľ pochádza vykupovaný odpad. Teda, ak sa aj bude odpad vykupovať na území obce BOLDOG, výkupca bude musieť skúmať odkiaľ odpad pochádza. No ten pôvod je tiež nie celkom ideálny, i keď aspoň čiastočne rieši túto nespravodlivosť.

Výkupca sa má občana pýtať, odkiaľ odpad pochádza. Nie na základe občianskeho preukazu, ale zákon to ponecháva na výkupcu ako to zvládne. A ten keď zistí, že zrazu bude musieť hlásenie posielať nie na jednu obec, ale možno na desiatky obcí, uvedomí si administratívnu záťaž a možno si vyhodnotí, že jednoduchšie je to opäť evidovať na jednu obec, prípadne na pár obcí a bude sa tváriť, že odtiaľ odpad pochádza. Dokázať opak bude nemožné, jedine v prípade námatkovej kontroly.

Inak finta č.1. Povedzme že výkup sa robí v dedine A. Osoba, ktorá pracuje na váhe je zo susednej dediny B. Príde občan z dediny C so železom. Pracovník na váhe by sa mal spýtať odkiaľ odpad pochádza a napísať to na obec C. Lenže on sa neopýta a napíše to na svoju obec B, kde žije. Ajajajajaj starosta z jeho dediny B sa mu poďakuje, pomôže mu v štatistikách a v príspevku od Envirofondu. Ako sa to bude dať kontrolovať? Ťažko.

A finta č. 2. Ako si obce zvyšujú mieru triedenia? Vyťahujú aj z päty akékoľvek údaje o odpadoch. To je dobré, aspoň sa konečne robí poriadok v číslach a zisťujeme, že nie sme taký za opicami, ako si o nás doteraz myslela EÚ. Niektoré obce si započítavajú množstvá BIO odpadov zhodnotených cez kompostovacie zásobníky, čo by nemali. Iné obce si zas drobné stavebné odpady nechávajú odvážať pod 17 – stavebnými číslami, čo tiež nie je správne, ale zvyšuje im to mieru triedenia komunálnych odpadov.

Takže, asi je načase s týmto všetkým urobiť poriadky. Na záver, uvedomujem si, že som opäť pichol do osieho hniezda, no tak to cítim a treba sa o tom baviť a zmeniť to. Ďakujem Environmentálnemu fondu a mestu Bratislava, že nám poskytli údaje. To sa však nedá povedať o Ministerstve ŽP, či o obci BOLDOG, ktorí neposkytli nič. Ďakujem veľmi pekne aj mestám a obciam, ktoré nám pomohli s údajmi a postrehmi pre napísanie tohto článku.

Dokumenty na stiahnutie

Výročná správa Envirofondu za rok 2019

Žiadatelia, ktorí splnili podmienky a bol im poskytnutý príspevok

Žiadatelia, ktorí nesplnili podmienky a nebol im poskytnutý príspevok

Žiadatelia, ktorí splnili podmienky a nebol im poskytnutý príspevok z dôvodu podľa § 7 ods. 11 zákona č. 329/2018 Z. z.

Zoznam obcí poskytnutý Envirofondom pre našu spoločnosť

Analýza TOP 50 najúspešnejších obcí a miest – excel