Čo štátny tajomník Smatana (NE)povedal správne

Súčasné vedenie Ministerstva životného prostredia je priamo zodpovedné za stav odpadového hospodárstva už 2,5 roka. Vízia žiadna, meškajúce a neriešené zákonné úpravy či vyhlášky. No keď si pozriete vyjadrenia čelných predstaviteľov ministerstva, tak je to óda na zlepšovanie stavu a záchranu odpadového hospodárstva…

Nie tak dávno Ministerstvo za súčasného vedenia vyhlasovalo, že musí zaviesť cenovú vyhlášku pre triedený zber, lebo musia odvrátiť kolaps odpadového hospodárstva. Po dvoch rokoch to radšej z vyhlášky vymazali a svet beží skoro rovnako ako predtým.

Teraz stojíme pred ďalším kolapsom odpadového hospodárstva kvôli zákazu skládkovania neupravených odpadov od januára. Ako Ministerstvo vyrieši tento kolaps?

Ale nie o tom bude dnešný kritický pohľad. Dnes to bude rozbor vyjadrení pána štátneho tajomníka MŽP Juraja Smatanu, ktoré poskytol v podcaste pre portál Euractiv. Vypočuť si ho môžete tu.

Uvediem ešte jedno. Beriem, že pán Smatana má svoj názor a pohľad na vec. Tento rozbor jeho vyjadrení je môj pohľad na dané vyjadrenia a snahou o zlepšenie fungovania odpadového hospodárstva. Verím, že to takto bude aj chápané a nie osobne.

Čo pán tajomník Smatana povedal

1. množstvá kuchynských BIO odpadov (2 minúta 15 sekunda podcastu – 2:15 minúta)

V roku 2020 sa vyzbieralo podľa neho 2 500 t kuchynských BIO odpadov. V roku 2021 to poskočilo 10x a vyzbieralo sa 25 000 t. V našej analýzy, ktorú sme robili pre Zväz odpadového priemyslu sme to odhadli na 37 000 t odpadov.

Náš odhad bol teda vyšší ako bol reálny stav. Ide teda pravdepodobne o menej ako 1 % podiel zo skladby celkových komunálnych odpadov.

Každé percento pomáha. Už iný pohľad je čo to 1 % stálo, ale to nechcem teraz riešiť.

2. 70 % obcí využíva domáce kompostovanie (7:06 minúta)

Podľa pána tajomníka až 70 % obcí využíva výnimku pre zber kuchynských BIO odpadov. 70 % obcí? To si fakt myslíte že občania 70 % obcí si kompostujú svoje vlastné kuchynské BIO odpady?

Zabudnite a už sa prestaňte klamať. Ak by to tak bolo, tak by sme už dávno museli vidieť výrazné poklesy zmesového komunálneho odpadu a nie, nič také sa nedeje a čísla hovoria o opaku.

Teda masívne dotovanie kompostérov je len veľká búda na slovenské odpadové hospodárstvo a ste za to zodpovedný. Míňajú sa na to nezmyselné peniaze z fondov a výsledky žiadne. Nehovorím, že kompostovanie je zlé, ale kuchynské BIO odpady? 70 % výnimiek? Neklesajúce zmesové komunálne odpady? Dokedy chcete žiť v tejto domnienke? Niečo asi nie je v poriadku.

3. Zberové spoločnosti by mali nastaviť systém lepšie (14:15 minúta)

Juraj Smatana odkazuje zberovým spoločnostiam, že ak si myslia, že systém je nastavený draho a zle, mali by ho nastaviť lepšie. No buď ten trh je padnutý na hlavu alebo niekto nepochopil ako funguje trh, a s čím môžu obce pracovať.

Obec vyhlási verejné obstarávanie a najlacnejšia ponuka vyhráva. Ale ide o to, že aj tie najlacnejšie ponuky sú výrazne drahé v porovnaní so zmesovým komunálnym odpadom. To nie je vyplakávanie to je fakt, ktorý spôsobila táto regulácia. A je to príplatok za záväzky voči EÚ a lepšie životné prostredie.

Pán Smatana, zberová spoločnosť si vezme svoje náklady, nahodí k tomu nejaký zisk a s tým ide do súťaže. To, aké náklady sú s touto službou spojené, určuje jej technika, efektivita, pracovníci… ale čarovať nevedia. Viete, niekto sa pre to vedierko musí zohnúť, naložiť ho, odviesť a prepraviť do stoviek kilometrov vzdialenej bioplynovej stanice. Aj o tom bude ešte reč.

Teda nie zberové spoločnosti majú ten zber zefektívniť, ale obce ho musia zaplatiť, lebo takto ste to nastavili a nariadili vyvážať. Opäť raz nesiete za toto zodpovednosť.

V našej analýze vyšlo číslo nákladov na zber a spracovanie kuchynských BIO odpadov vo výške 342 € za tonu. Číslo si zapamätajte, za chvíľku bude potrebné.

Používate často argument, že niekde to ide a niekde nie. Áno, taký je svet a svet obcí je bytostne závislí na schopnostiach vedúcich zamestnancov a ich aktivite.

4. Odporúčate mesto Partizánske (15:15 minúta)

Poďme sa pozrieť na mesto Partizánske, ktoré tak rád používate ako príklad. MŽP o nich aj video nakrútilo. Mestu sa zároveň ospravedlňujem, že budem rozoberať ich stav, hoci si myslím že si to nezaslúžia, no politici ich využívajú a vťahujú do toho.

Systém v Partizánskom považujete za dokonalý. Nie pán tajomník, dokonalý určite nie je.

Nebudeme to však riešiť pocitovo, ale cez dáta. Viete aká je miera triedenia komunálnych odpadov v Partizánskom? 37,28 %. Podľa tohto čísla je Partizánske podpriemerným mestom.

Pozrime sa na množstvá :

• komunálnych odpadov za rok 2021 mali 8 871 t, čo pri počte obyvateľov 21 176 je 418,9 kg na obyvateľa. Priemer SR za 2021 je na úrovni cca. 497 kg na obyvateľa, teda v tomto sú v Partizánskom lepší ako priemer.
• zmesového komunálneho odpadu mali v roku 2021 4 803 t, v prepočte 226,8 kg na hlavu
• kuchynského odpadu mali 119,88 t (so zberom začali až od 7/2022), teda v prepočte na obyvateľa 5,66 kg/obyvateľ. Zber len v KBV, IBV má kompostéry.

Množstvá takto samé o sebe nehovoria nič. Poďme ich ale porovnať s inými mestami. Pán Smatana vychvaľuje Partizánske, OK porovnajme ich s inými mestami o ktorých máme údaje.

Z uvedeného jasne vyplýva, že Mesto Partizánske je ďaleko za Mestami Senec a Trenčín (hoci treba zohľadniť to, že nie všetky mestá začínali so zberom v rovnaký čas), teda ide o podpriemerné množstvá.

Keby že to takto nechám a nevysvetlím, aj toto by bolo tendenčné hodnotenie. Ide o to, že z týchto čísel nevieme, koľko ľudí je v zbere kuchyne zapojených. Množstvá prepočítavam cez celkový počet obyvateľov, čo nie je správne, ale obce to takto presne rozdeliť nevedia.

V Partizánskom idú množstvá kuchynských BIO odpadov v roku 2022 hore a dosahujú pekných 30 t mesačne, ale aj toto číslo bude zaostávať za Sencom či Trenčínom.

Ďalej sa pozrime na náklady. Aj tie pán Smatana ospevuje. Ale viete ako to funguje v Partizánskom? Niekto to nazýva IKEA Systém.

Ľudia v bytovkách dávajú košíky priamo pred dvere svojho bytu (nie bytovky, ale bytu) a odtiaľ to preberá poverený pracovník a ukladá do IKEA tašiek. Nechcem kritizovať systém, to vôbec nie, možno je to super a zaujímavé riešenie. Ale poďme sa pozrieť na náklady mesta na tento zber, keď sa už tak ospevuje.

Budeme riešiť rok 2021, teda 6 mesiacov kedy tento odpad zbierali. Mesto Partizánske na tých svojich 119,88 t kuchynských BIO odpadov minulo 17 728 €. To nie je tak veľa, ak by sme to vydelili počtom ton, tak sme ďaleko od priemernej ceny za zber a spracovanie kuchyne, ktorú udali obce z našej analýzy.

Ale POZOR, toto boli len náklady externej spoločnosti. Jej úlohou bolo vysypať to z IKEA tašiek, odviesť do bioplynky a zaplatiť za odpad. K tomu však musíme pripočítať aj viacero iných nákladov:

• interní pracovníci, ktorý odpad zbierajú po bytovkách. Podľa vyjadrenia mesta to robí 9 pracovníkov 2 dni v týždni. Berme teda že 2/5 mesiaca sa daných 9 zamestnancov venuje kuchynským BIO odpadom. Ich mzda na mesiac s odvodmi je 964 €. 2/5 z toho je 386 na mesiac a 1 zamestnanca. Za 6 mesiacov a 9 zamestnancov tento náklad tvoril 20 844 €.
• sáčiky – Cena 1 kompostovateľného vrecka stojí cca. 0,07 €/ks x 104 ks do domácnosti = 7,28 € s DPH na domácnosť ročne. Počet domácností nepoznáme. Budeme len ilustratívne odhadovať – cca 3000. Pri takomto počte je náklad na polrok 10920 €.
• čistenie IKEA tašiek – neviem vyčísliť, ale nejaké to euro to bude stáť
• iné náklady na interných zamestnancov – neviem vyčísliť, ale bude to dosť (stravné lístky, ochranné pracovné prostriedky …)
• poradenstvo pre Priateľov Zeme – áno aj toto by bolo fajn vyčísliť, lebo podľa faktúr sú priamo účastinný na tomto systéme a zrejme to celé v Partizánskom nastavovali. Aj ich faktúry za rok 2021 sa podľa predmetu týkali zavádzania zberu kuchynských odpadov. Priatelia Zeme mestu v súvislosti s prípravou a koordináciou projektu a tlač letákov fakturovalo 4287 €. Išlo však zrejme len o úvodné, jednorazové nastavenie systému, tak to do výpočtu nebudem rátať.
• Je tam aj fa na Branislav Moňok ale s istotou neviem priradiť, či sa toto poradenstvo venovalo kuchynským BIO odpadom, preto toto počítať nebudem.

Takže celkové náklady na zber a spracovanie kuchynských BIO odpadov, vrátane interných zamestnancov či sáčikov sú cca 49,5 tis. €. V prepočte na 1 tonu kuchynských BIO odpadov tak činil náklad 412,8 € na tonu. Pripomínam, že priemerná cena z našej analýzy od 103 obcí ukázala priemernú cenu 342 €, teda Partizánske má vyššiu nákladovú cenu ako priemer z našej analýzy.

Zároveň ešte dodávam, že nevieme poriadne vyčísliť počet domácností, náklad na čistenie tašiek, či iné prevádzkové a osobné náklady. Výsledná suma bude preto zrejme o niečo vyššia.

A ešte jedna perla. Priatelia Zeme radili mestu so zavedením tohto zberu. Tajomník Smatana to považuje za dokonalý systém. Ale ako je potom možné, že v Partizánskom sa do zberu kuchyne nesmie dávať mäso, kosti či akékoľvek tekuté zvyšky (polievky a omáčky). Ako je možné, že im toto niekto poradí? Ako je možné, že to niekto považuje za dokonalý systém? Veď toto chcete pán tajomník zo skládok odkláňať a Vy toto vychvaľujete do nebies. Veď o tomto je celá kritika tohto zberu, že to Ministerstvo nastavilo katastrofálne, o tom kto radí na Ministerstve a ako farizejsky to potom niekto obhajuje.

Ďalej dokladám zoznam udelených príspevkov z Envirofondu, ktoré udeľoval obciam ktoré v roku 2021 zbierali a zhodnocovali kuchynský odpad. Nič zlé proti Partizánskemu, ale nachádzajú sa až na 32. mieste a predbehli ich aj menšie mestá a dokonca aj jedna obec.

Pán Smatana vychvaľoval Partizánske za dokonalý systém. Sami uvážte či je to tak?

5. Ľudia robia chybu keď používajú na zber plastové sáčiky (16:38 minúta)

Pán tajomník Smatana si myslí, že je chybou, ak sa používajú na zber plastové sáčiky. Toto je večná téma a on tlačí také lobistické riešenie, kupovať milióny rozložiteľných sáčikov, tenkých, drahých, ľahko trhateľných, slabých. Áno je to riešenie a kľudne nech sa to takto robí. Kto chce.

Ale nesmieme hovoriť že používanie plastových sáčikov je chyba. Pozrite si ešte raz výsledky Senca. Tam používajú len plastové sáčiky. Má to x výhod a bioplynky to neodmietajú. Prečo? Asi im to nerobí problém, majú tam otvárač a separátor sáčikov. A ľuďom je tiež pohodlné používať akýkoľvek sáčik, hoci aj ten mikroténový z pečiva, ktorý by inak skončil len v plastoch.

6. Spaľovanie BIO odpadov je energetická strata (21:35 minúta)

Áno, spaľovanie BIO odpadov je energetická strata. Teda na prvý pohľad by to tie spaľovne ani nemali chcieť. No lenže, ono je to trošku inak. Ten BIO odpad v spaľovni znižuje výhrevnosť odpadu a to je pri niektorých spaľovniach nevyhnutne potrebné.

Opravte ma technológovia, ak to teraz zle napíšem, ale roštová pec v klasickom ZEVE nemôže energeticky zhodnocovať vysoko výhrevné palivo, typu TAP, lebo by sa jednoducho roztopila. Teda ak by nemalo v zmesovom odpade ZEVO aj niečo čo znižuje výhrevnosť, bol by to technologický problém.

7. Štát tu nie je na to aby budoval fabriky, má len vybudovať podmienky (21:58 minúta)

Tak s týmto s Vami, pán tajomník súhlasím. Máte len vybudovať vhodné podmienky, aby ich niekto iný mohol vybudovať. Tak budujte tie podmienky tak, aby tu tie zariadenia vznikali. A to, že to nerobíte správne, ukazuje počet zariadení na spracovanie kuchynských BIO odpadov či zariadení na úpravu odpadov.

8. ZEVO je možné budovať, je to spor o dotácie (26:12 minúta)

Pán tajomník tvrdí, že nové ZEVO nie sú zakázané a môžu byť. Vidí to však skôr za problém dotácií. Ale opravte ma pán tajomník, ja som nikdy nikde nezachytil, že OLO, EWIA, KOSIT alebo ktokoľvek iný od Vás chcel na budovanie či rekonštrukciu ZEVA peniaze. Oni chcú len Váš podpis EIA.

9. Kŕmenie zvierat s BRKO je zakázané (27:50 minúta)

Pán Smatana vie, že sa skrmujú kuchynské BIO odpady. Naznačili mu to spracovatelia BIO odpadov – bioplynky. Pán tajomník, čo ste s touto skutočnosťou urobili? Dali ste podnet na Inšpekciu aby to preriešili? Dokončili ste ISOH aby sa toto nedialo?

10. Obce dostali cez 90 € za tonu vyzbieraných kuchynských BIO odpadov (30:50 minúta)

Pán tajomník nám oznámil, že takúto sumu dostanú obce. Ale nie všetky, len tie, ktoré triedili kuchynské BIO odpady v roku 2021 a požiadali o príspevok Envirofond. Pán Tajomník toto považuje za významnú čiastku, ktorá pomáha ekonomike odpadového hospodárstva. Je to pravda ale treba dodať, že táto čiastka bude v ďalších rokoch klesať a eldorádo zažili obce minulý rok, keď šťastných 21 obcí, získalo až 1352 € za tonu týchto odpadov. Teda nepovažujem to za významnú čiastku do budúcna, číslo bude v ďalšom roku výrazne nižšie.

11. Kompostovacia vyhláška (36:16 minúta)

Na tlačovej besede toto ministerstvo oznámilo už dááávno pradávno. Vyhlášku by sme radi už aj videli. O tejto priorite svedčia až 2 stretnutia pána tajomníka so zástupcami Ministerstva pôdohospodárstva, ktorí deklarovali veľmi silný záujem poľnohospodárov o kvalitný kompost a hľadajú nejaké možnosti vzájomnej spolupráce. Takže 2 stretnutia, prázdne slová, žiadne výsledky, vyhláška nikde.

Pán tajomník v podcaste hovorí, že MŽP opakovane navrhovalo aby poľnohospodári boli odmeňovaní nie len za plochu, ktorú obrábajú, ale aj za dodržiavanie enviro štandardov. Pán tajomník, to je dobrý nápad, len sa to nejako nepretavilo do praxe a to ste obe ministerstvá z tej istej politickej strany.

Navyše Vy ako predstaviteľ Ministerstva ŽP máte tú moc podporiť poľnohospodárov cez Envirofond, aby boli motivovaní odoberať kompost z odpadov a vytvoril sa tak dopyt po ňom. Inak to bude ako v lete na saniach.

No a potom sa ešte v podcaste venujú ďalším témam ako textil, stavebné odpady či zálohový systém. Aj k tomu by sa dalo oponovať, ale už ma bolia prsty z písania, stačilo…

Celý podcast od Euractive s pánom štátnym tajomníkom Jurajom Smatanom si môžete vypočuť tu.