Firmy majú povinnosť poskytnúť svojim zamestnancom gastro lístky alebo im zabezpečiť stravu na pracovisku. Predstavte si však situáciu, v ktorej by firma musela zabezpečiť aj stravu na pracovisku a aj gastro lístky. Poviete si, že je to hlúposť a že by to bolo duplicitné? Áno je to tak, no niečo podobné sa deje v odpadovom hospodárstve.
Ide konkrétne o oblasť, v ktorej štát zadefinoval zodpovednosť firiem za určité výrobky. Sú to napr. obaly a neobaly.
Štát tieto pravidlá nastavil v novom zákone o odpadoch, ktorý platí od roku 2016. Hlavné pravidlo pre takéto firmy je to, že sa majú postarať o odpady zo svojich výrobkov. Teda ich biznis sa nekončí predajom výrobku, ale pokračuje až do stavu, kedy sa z výrobku stane odpad.
To je všetko fajn, princíp je dobrý. Nastavené podmienky a zvýšené náklady to je druhá vec. Na to sa však nechcem zamerať. Dôležité je to, za čo všetko firma platí a za čo by už teoreticky nemusela, resp. logicky ani nemala platiť.
Situáciu vysvetlím na príklade. Firma A dováža na Slovensko plastové polotovary, z ktorých vyrába výrobky pre automobilový priemysel. Vozí ich v kartónových krabiciach. Keď ich dostane do svojej výroby, polotovary vybalí a prázdne kartónové krabice vyhodí do kontajnera na odpad, ktorý odoberie firma na odvoz odpadov. Povedzme že je to 10 t za rok.
Až doposiaľ je to všetko ok a logické. Nelogická situácia nastane až v momente, keď si chce firma A splniť svoje povinnosti v zmysle zákona o odpadoch pre obaly. Dovezené kartónové krabice zo zahraničia musí vykázať do svojho základu obalov, ktoré uviedla na trh. Nepoužila iné obaly a nič nevyviezla do zahraničia, teda 10 ton obalov je jej základ.
Musí sa o tieto odpady postarať. Pri kartónoch je stanovený limit vo výške 68 %. Môže si to vykonať individuálne (nie vždy možné a náročné na administratívu) alebo kolektívne (jednoduchšie, no za peniaze). Drvivá väčšina firiem si vyberie alebo musí vybrať kolektívne plnenie a platiť Organizáciám zodpovednosti výrobcov za to, že sa postarajú o ich odpady z obalov.
Aj naša modelová firma A si vyberie kolektívne plnenie, lebo individuálne je v novom zákone prehnane regulované. Teda vyberie si niektorú z Organizácií zodpovednosti výrobcov. Tej musí zaplatiť za tých svojich 10 t odpadov z obalov. No pozor, ale začo má platiť, keď firma A sa už o svoj odpad raz postarala tým, že ich odovzdala zberovej spoločnosti. A to na 100 %, teda nad rámec limitu 68 %.
A tu je pes zakopaný. Alebo inak povedané, situácia, kedy štát nastavil podmienky, ktorými sa firmy okrádajú o peniaze za odpady z obalov.
Poviete si, že je to nelogické? Áno je, ale presne toto sa deje u každej firmy, ktorá má povinnosti za svoje obaly a ktorej Organizácia zodpovednosti výrobcov nijako nezohľadní to, že firma sa o svoje odpady už postarala tým, že ich už odovzdala. No musí opätovne zaplatiť aj Organizácií zodpovednosti výrobcov, no tá sa nepostará o fyzicky vývoz odpadov z výrobnej prevádzky.
Toto je situácia v každej jednej výrobnej, logistickej, či obchodnej firme, ktorá vyrába, predáva, či niečo prebaľuje a vzniká jej pri tom nazvime to „odpad z odbaľovania“.
Múdre hlavy, ktoré toto vymysleli alebo na to nemysleli, budú zrejme oponovať, že nech si to robia tzv. individuálne. Áno, je to možno cesta, ale len v dvoch prípadoch. Ak si to firma vôbec môže vykonávať individuálne, nakoľko štát zadefinoval, že ak odpad skončí v komunálnom odpade, musí si firma plniť svoje povinnosti kolektívne. Povedzme teda, že naša modelová firma A bude niečo vyrábať nielen pre automobilový priemysel, ale aj niečo pre bežných občanov. Má smolu a všetky svoje obaly musí plniť kolektívne.
Druhý prípad kedy sa oplatí firme individuálne plnenie je, ak toho má veľké množstvo. Malej firme sa to vôbec neoplatí, nakoľko regulácia núti firmy nad tým radšej ani nepremýšľať. Musí napríklad prejsť cez relatívne náročný proces Autorizácie na Ministerstve, musí vykonávať propagáciu triedeného zberu pre verejnosť, či každý rok musí vypracovávať eleborát o svojej činnosti a zavesiť ho na svoju web stránku. A tak ďalej.
A toto všetko sa oplatí len zlomku firiem, ktorým by hrozila fakturácia aspoň pár tisíc eur . Inak sa to finančne neoplatí. Žiaľ, drvivá väčšina firiem je odsúdená na spoluprácu s Organizáciou zodpovednosti výrobcov, platiť za jej služby a v niektorých prípadoch aj duplicitne.
Opätovne zjednodušiť reguláciu individuálneho plnenia tak, ako to bolo do roku 2015. Alebo zavedenie odpočítateľnej položky. Firma A by bola členom Organizácie zodpovednosti výrobcov, no preukázateľné odovzdané množstvo odpadov z obalov do zberovej spoločnosti by jej aj reálne znížilo základ platby.
Zanechajte nám Váš e-mial, budeme Vám posielať novinky.
Svätá pravda! – je to tak! Do konca s odpadom je ďalšia zvláštnosť – napríklad, ja ako osoba platím za komunálny odpad podľa miesta bydliska /20 EUR ročne/ ale aj ako zamestnanec firmy /34 EUR štvrťročne/,
Možno položiť otázku – kto je pre koho, štát pre občanov alebo občania pre štát?!? Štát vznikol aby uspokojoval potreby občanov, ale tot bolo iba vtedy keď vznikol, pretože dnes je to celkom naopak…
Konečne niekto načal tému, ktorá je potrebná nato, aby sa udiala v zákone zmena.
Okrádania máme už dosť, socialisti nás podnikateľov tlačia stále ku dnu, ale my sa máme postarať o zamestnancov na 100%. A navyše, firmy ktorým platíme nevykonali vlastne nič, okrem jednej správy s pohrozením a zaslania ich čísla účtu.
Ako je len dobre byť pri korýtku, v kancelárii v čistom s pekným účtom a životnou úrovňou. My ostatný sa narobíme, prerobíme, zapotíme, zoderieme. …a opäť poslanci vymyslia kocúrkovský zákon a opäť platime a tak dokola….
Dobrý deň, len doplním že toto celé nie je výmysel socialistov ale EÚ. Konkrétne nastavenie je však v našich rukách.
Ja som si myslela, že som jediná, ktorá tento zákon nechápe. Som Vám vďačná, že ste sa do toho obuli. Taktiež nechápem gastrolístky. Prečo mám živiť umelú firmu. Ja keď chcem mojim zamestnancom poskytnúť stravu, dokážem to aj bez zbytočných poplatkov.
Je to nenormalne s legislativou ohladne odpadov. Inac okrem gastrolistkov existuje viacero „prizivnikov“ ako su pracovne agentury a realitne kancelarie. Tiez sa prizivuju len na blbosti ludi a stupidnych zakonoch, ktore take cosi povoluju. A politici napriec celej EU maju iba krasne recicky, aka je EU super, nakoniec vsetko zaplatime aj tak my a to nas politici este navyse okradaju.
Máte pravdu,…ďalšia zbytočná administratíva a schránkovanie…
Ak bude mať aj odpad svoje zmyselné cenové ohodnotenie-vieme sa o to určite zodpovedne postarať…..S touto ponukou už prišla napr .firma ASA ..ale povinnosť z hora za zodpovednosť za odpady stále zostáva bez akejkoľvek námahy tých ktorí ju nastavili aby vytiahli od podnikateľov aj takýmto spôsobom ďalší príspevok “ len tak“?
odpady – duplicitné platby.
stravenky – povinné „desiatky“ firmám, ktoré neuvaria, len „sprostredkujú“.
poplatky RTVS – nielen že firma platí za neexistujúci televízor, či nepočúvaný štátny rozhlas, ale: tu prešla vláde/parlamentu klasická duplicita = zamestnanec platí RTVS doma, za svoje domáce „zástrčky“. Ale keď príde do roboty, musím platiť za neho ja ako firma.
Prečo by tieto vlády netlačili ďalej na pílu, keď sme takí sprostí, že sa efektívne nebránime? kedysi to boli stravenky, neskôr RTVS, potom odpady….
čo bude ďalšie, čím nás podnikateľov tento štát bude vyciciavať?
Ja to nazvem jediným slovom – Výpalné. A skúste mi to niekto vyvrátiť. Jediný rozdiel je v tom, že sa jedná o zákonom podložené, čiže legálne výpalné. Nechcem bagatelizovať problematiku odpadov, ale toto je už vrchol drzosti. Vidím v tom jasný úmysel – likvidáciu drobných a stredných podnikateľov legálnou cestou, je len otázkou času, kedy to kto vzdá, aby tu (myslím tým celú EU) mohli „podnikať“ len vyvolení.