Ako sa starosta z obce Horná obabral na odpadoch
V krajine pod Tatrami si pokojne žijú vedľa seba dve obce: Dolná a Horná. Obe majú približne 1000 obyvateľov. Občania oboch obcí vytriedili za rok 2018 cca. 40 kg odpadov na hlavu (papier, plasty, sklo, kovy …). K tomu ešte cca 200 kg na obyvateľa zmesových odpadov. V niečom sa však výrazne líšia.
Poplatok za zneškodňovanie odpadov na skládke
Sú to teda dosť podobné obce. Líšia sa však tým, ako riešia BIO odpady. Obec Dolná má na BIO odpady nádoby, ktoré sa vyvážajú cez zberovú spoločnosť. Na obyvateľa takto vytriedili ďalších 100 kg odpadov. Toto množstvo si aj zahrnie do ročného ohlásenia.
Obec Horná má však kompostéry. Tie nikto neodváža, občania si kompostujú svoje odpady na vlastnom pozemku. No tým pádom ani nevie, koľko takýchto odpadov vzniklo a ani si to nemôže zahrnúť do ročného ohlásenia, ide totiž o predchádzanie vzniku odpadov.
Teda obec Dolná má celkovo 340 kg odpadov na občana, z toho triedený zber 140 kg. Obec Horná má celkovo 240 kg odpadov na občana, z toho triedený zber 40 kg. Kompostéry nepočíta.
A tu je kameň úrazu. Všetky obce si musia do konca februára vypočítať úroveň vytriedenia komunálneho odpadu. A podľa tejto úrovne budú po novom, od 1. marca platiť aj poplatky za uloženie odpadov na skládke odpadov. Ak obec triedi málo, zaplatí si za odpady viac. Ak triedi dobre, má možnosť ušetriť.
Spôsob výpočtu úrovne triedeného zberu si nájdete tu, a výšky poplatkov tu.
Obec Dolná má teda úroveň vytriedenia odpadov 41 % a bude platiť poplatok za tonu odpadov na skládke odpadov vo výške 7 €. Obec Horná má úroveň vytriedenia len 17 % a bude platiť poplatok za tonu odpadov na skládke odpadov vo výške 12 €. Ak by sa percento nezmenilo ani v roku 2021, obec Dolná bude platiť na skládke 18 € a obec Horná až 33 € za každú tonu odpadov.
Je teda veľmi dôležité čo si obec do výpočtu zahrnie. Asi prvý krát v histórii komunálnych odpadov sú obce motivované dôkladne vyplniť ročné údaje. A zamyslieť sa nad tým, či tam je zahrnuté všetko čo má byť. A z našich skúseností vyplýva, že to tak často krát nie je. Napríklad:
- Obce, ktoré majú na svojom území zberne (najmä kovov a papiera) si do svojho ohlásenia nezapočítavajú takto vyzbierané odpady od občanov,
- Obce nezahŕňajú do svojich údajov školské zbery alebo tieto odpady odberatelia zahrnú pod obaly z papiera skupiny 15 a nie pod komunálne odpady skupiny 20,
- Obce nemajú podklady o všetkých odpadoch, napríklad textil, mobilný zber papiera výmenou za hygienické potreby,
- Odberatelia odpadov zaradia obecné odpady pod iné ako komunálne odpady skupiny 20,
- Obce neriešia zhodnotené BIO odpady v malých kompostárňach.
Obce, máte týždeň na to, aby ste si vypočítali svoju úroveň vytriedených odpadov a započítať si tam všetko, čo by tam malo byť. Pomôžete tým nie len sebe, ale aj Slovenským štatistikám.
A čo s tým do budúcna?
- Ministerstvo bude musieť pristúpiť na oficiálne započítavanie BIO odpadov cez kompostéry do oficiálnych štatistík obcí a tým pádom aj do celoštátnej štatistiky, inak cieľ EÚ na budúci rok nesplníme.
- Bude sa treba zamyslieť nad tým, či je správne, že mestá a väčšie obce parazitujú na menších obciach, nakoľko výkupne kovov ohlasujú množstvá odpadov tej obci, v ktorej sa zber fyzicky vykonáva a nie všetkým obciam, od ktorých občania pochádzajú.
Zanechajte nám Váš e-mial, budeme Vám posielať novinky.
Veci, ktoré ste nepochopili pri zbere textilu
Písal sa rok 2021 a minister Budaj schválil do zákona povinný zber…
Tak toto som nečakal. ISOH sa spúšťa už za rok 2024.
Ministerstvo pod vedením ministra Tarabu brutálne prekvapilo. Tento krok asi nikto nečakal,…
Poznáte 10 problémov schváleného ISOHu?
Ako sme už písali, projekt ISOH sa posunul do ďalšej fázy a…
Dobrý deň, obce a mestá už nemajú žiadny príjem ani kompenzáciu zo ŽP, na odpade zarabaju zberne spolocnosti a OZV, tak už nemaju co platit za skladku odpadov, lebo je to majetok obcanov a obce su uz len sprostredkovatelia
Tiež sa treba zamyslieť aj nad tým že enviromentálne zaťaženie z výkupní znášajú mestá kde je výkupňa. Tiež som bola zvedavá aký podiel vo výkupni je od obyvateľov nášho mesta, nakoľko sa musí predkladať občiansky preukaz. Povedali mi že 80 % je od našich obyvateľov. Je to rozsiahlejšia téma.
dobrý deň. občianský preukaz sa nepredkladá pri všetkých odpadoch. len pri špecifických kovoch.
Pracujem na Okresnom úrade v Novom Meste nad Váhom. Zažiadali sme obce, aby nám zaslali výpočet úrovne vytriedenie odpadu a tu sa začína problém. V Európskej únii sa nehovorí v cieľoch o percente vytriedenia, ale o recyklácii a zhodnotení. Ciel EU do roku 2020 je 50 % a do roku 2025 je 55 %. Na Slovensku v roku 2018 bolo recyklovaných a zhodnotených KO 23 %, čo si ja osobne myslím, že je nafúknuté číslo, lebo ak si pozriem percentá v Rakúsku a Nemecku tak tam sa to pohybuje medzi 53 – 60 % A teraz k výpočtu. Na úrad mi chodia výpočty obcí a som v nemom úžase. Ich vytriedenosť sa pohybuje v rozmedzí od 35 – 65 %. Takže sme na tom fantasticky výborne. „Čo je schopný dokázať slovenský ľud ak mu hrozí pokuta za jeden rok. Zvýšiť separovanie o 25 %. to je zázrak. Predbiehame také národy ako je Nemecko, kde je disciplína na vysokej úrovni. “
Vytriedené odpady nie sú všetky zhodnotené napr. plasty, textil idú na skládku. Kovový odpad sa duplicitne započítava do zhodnotenia, lebo obec kde je zberňa si započíta celý kovový odpad, ale obce si vyžiadajú od zberní poslať množstvo kovov vyzbieraných od ich občanov a tiež si ho započítajú. Ak vidím že obec vyzbierala na občana (dojča, človek v produktívnom veku a starec) 80 – 100 kg kovu na hlavu, tak tomu neverím.
Najpresnejší výpočet by bol, ak by sa spočítali množstvá KO zneškodnené uložením na skládku, v spaľovni s množstvami recyklovanými a zhodnotenými (sú to zariadenia, ktoré majú všetky rozhodnutia a vedú podrobnú evidenciu) a z toho sa vypočítalo percento zhodnotenia.
je úplne super, že takéto myšlienky má štátny zamestnanec. klobúk dole, držím palce. máte pravdu, chýb je veľa, metodiky málo, usmernení málo a legislatíva náročná.
Nesúhlasím so zarátavaním biologických zvyškov spracovaných u pôvodcov do odpadových štatistík.
Je to len vytváranie priestoru na hry s číslami a podľa výkazov plniť ciele napriek tomu, že v realite na skládky pôjde rovnako veľké množstvo spracovateľného odpadu. V pamäti sa mi vynára POH okresu Senec na roky 2000-2005. Hoci v celom okrese nebola žiadna kompostáreň a nebola uvedená žiadna štatistika spracovaného biologického odpadu, nebolo potrebné nič riešiť. Akosi zázračne, podivnými operáciami, ktoré mi nedokázala vysvetliť ani tvorkyňa tohoto programu, sme plnili najprísnejšie ciele pre odklonenie biologického odpadu od skládkovania,. Žiaľ skutočnosť bola opačná…
Zámerne tieto biologické zvyšky nenazývam odpadom, lebo nespĺňajú zákonnú definíciu odpadu: „Odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi14) povinný sa jej zbaviť.“ Pôvodcovia sa ich zbavovať nepotrebujú a ani nemienia a osobitné predpisy sa na ne nevzťahujú, tak je diskutabilné považovať ich za odpady. V zjednodušenom príklade to síce vyzerá tak, že jeden zo starostov sa obabral, ale realita môže byť odlišná. Starosta obce, kde občania kompostujú nemusí riešiť infraštruktúru pre triedenie biologického odpadu, nemá žiadne náklady s jeho zberom, dopravou a platbou za jeho zhodnotenie. A tu je kameň úrazu.
Tieto starosti a náklady spojené so zbieraným biologickým odpadom môžu dosahovať náklady porovnateľné so zvýšeným skládkovým poplatkom. V minulom roku vzrástla cena za spracovanie biologického odpadu pre mesto, v ktorom žijem z 8,06eura/tona na viac než 26eur/tona (bez DPH) a ešte je problém s nedostačujúcou kapacitou okolitých kompostární. Skládku máme v katastri, takže dopravné náklady na skládku sú nižšie…
Späť k modelovým obciam.
Zber, doprava a spracovanie sú aktuálne ( u nás) na nejakých 45eur/t. Takže obec Dolná, ktorá zbiera a oficiálne zhodnocuje biologické odpady zaplatí za zhodnotenie 100 ton ročne 4500 eur, pričom obec Horná bude mať v prvom roku vyšší poplatok za uloženie odpadu o 5 eur/t, tj zvýšené náklady o 1000eur, v druhom roku je rozdiel v poplatku 15 eur/t, tj. zvýšené náklady 3000eur; stále menej ako prvá obec.
Čo s tým?
Reálne sa venovať analýzam zloženia odpadu putujúceho na skládku. A motivovaniu občanov nezmiešavať odpady.
Podľa doterajších analýz zjednodušene 50% bio, 12%ZKO, 38% triediteľné odpady. Teda v nasledujúcich rokoch je úloha priblížiť sa o vzorových obciach k nasledovným množstvám na občana: 41kg ZKO, 129kg vytriedené zložky, v Dolnej aj 170 kg bio
no len my to nerobíme, iné krajiny EÚ to robia. my sme za skoro najhorších v EÚ, iné krajiny čo si to započítavajú nie. a inak aj keď si niekto odhodí zvyšky zo zeleniny na kompost, tak sa ho zbavuje, chce sa ho zbaviť. On si ho nechce nechať v tom svojom pôvodnom stave aký je. teda odpad by to mal byť. Je to celé dosť na hrane, ale bez tohto sa v štatistikách nepohneme a ciele nesplníme.
Pridávam sa do diskusie. Obec ledva „naškriabala“ úroveň vytriedenia komunálnych odpadov cez 20%. Obec, napr. porovnateľná počtom osôb, kde je aj výkupňa surovín, má mieru vytriedenia K. O. cez 60%. Kovy deklarujú len v 20 skupine podľa Katalógu odpadov. To len na margo vyššie uvedeného.
áno, ako je v článku uvedené, obce so zberňami si takto umelo pomáhajú. na jednej strane je super, že sa to konečne dostáva do slovenských štatistík, na druhej strane si pomáhajú tie obce kde je zberňa a nie vaša obec