Nedávno som mal možnosť prednášať na konferencii Odpadové hospodárstvo 2019. Predniesol som dva trošku kritické pohľady na odpadové hospodárstvo. Kritiky sa dostalo aj mne zo strany štátneho tajomníka ministerstva ŽP.

Odpadové hospodárstvo 2019

Prvý príspevok bol o praktických problémoch firiem s ktorými sa firmy bežne stretávajú. Vybral som si 10 tém. Dalo by sa vybrať aj viac, ale čas nepustil. Po mojom príspevku sa kritika vzniesla aj na mňa a musím priznať, že čiastočne oprávnená. V skratke, veľa kritiky, málo riešení.

Pravda, času bolo málo. Chcel som poukázať na problémy. Mali ale pravdu, mohol som si vybrať menej tém a viac sa povenovať riešeniam, alebo si vypýtať od Poradcu podnikateľa väčší časový priestor 😊. Celú moju prezentáciu si môžete pozrieť tu.

Super bolo to, že v diskusií bol priestor aspoň na nejaké riešenia a teraz prinášam riešenia k všetkým 10. bodom.

1. Evidovanie a ohlasovanie odpadov = kameň úrazu

Evidovanie odpadov je náročné a nejasné. Týka sa veľkého okruhu firiem, ktorí ani netušia, že takáto povinnosť existuje a ak áno, tak sa trápia s tým ako to vypísať. V evidencií máme viacero zbytočností. Napríklad delenie na jednorazové a kontinuálne evidovanie, evidovanie zbytočných odhadov odpadov, dvojriadkové záznamy. Nejasné je napríklad ako evidovať zostatky v roku. Jeden z naj problémov je aký kód nakladania vyplniť. Obchodník, sprostredkovateľ, zber …?

Výsledok je taký, že od roku 2016 (nový zákon o odpadoch) štátu výrazne stúplo percento iného nakladania. Teda percento, kde poriadne ani nevieme, čo sa s odpadom následne stalo. Či bol odpad zhodnotený, zneškodnený, alebo kde skončil? Konkrétne je to za rok 2017 30 % všetkých slovenských odpadov – cca. 4 mil. t. odpadov (celovo sme ich mali niečo cez 12 mil. t). To sú obrovské čísla a nejasnosti.

Riešenie: Zjednodušiť evidovanie a ohlasovanie odpadov. Zrušiť evidovanie vzniknutých odpadov u pôvodcov odpadu – evidovať len odovzdané odpady. Zjednodušiť kódy nakladania, najmä zjednotiť kódy nakladania pre zber, obchodníka a sprostredkovateľa do jedného. Prípadne sa vrátiť k spôsobu zadávania kódov nakladania z pred roka 2016, kedy sa zadávali kódy nakladania z vážnych lístkov, či iných dokladov príjemcu odpadu. Stanoviť spodný limit odpadov, do ktorého by sa odpady nemuseli evidovať, nakoľko teraz to musí robiť každá jedná firma, či živnostník na Slovensku.

2. Kto je odosielateľ nebezpečného odpadu

Zákon od roku 2016 zmenil definíciu odosielateľa nebezpečných odpadov. V roku 2018 sa zmenil aj pokec ako sa vypĺňa sprievodný list NO. Aj napriek tomu je to stále nejasné a každá zberová spoločnosť k tomu pristupuje individuálne.

Zhruba 50 % zberoviek sa píše pri odvoze odpadov ako odosielateľ. Zvyšok tam stále píše pôvodcu odpadu. Kto figuruje ako odosielateľ, má povinnosť posielať kópie SLNO na 1-3 okresné úrady. A to v stanovenej lehote. Zberovky, ktoré to vzali na seba, robia krásnu službu svojim zákazníkom a pomáhajú im eliminovať sankcie. Palec hore.

Riešenie: Jasnejšie stanoviť, kto má byť odosielateľ v prípade vzťahu pôvodca – zberová spoločnosť (ktorá má zabezpečiť aj ďalšie nakladanie, nie len dopravu). Tu netreba ani zmenu zákona, ten je jasný. Stačilo by jedno usmernenie.

3. Limit pre podávanie ohlásenia a vybavenie súhlas

Ak máte viac ako 50 kg nebezpečných odpadov alebo 1 t ostatných odpadov za rok, musíte podať ročné ohlásenie. Ak máte viac ako 1 tonu nebezpečných odpadov, musíte si vybaviť súhlas na zhromažďovanie NO. To je fajn a bežné.

Ale čo ak máte viac prevádzok? Počíta sa to sumárne, alebo na jednu prevádzku? V zákone sa o tom nikde nepíše, ale prax hovorí vzťahovať to na celok, teda na celú firmu. Potom ale nastáva situácia, kedy má firma napríklad 11 prevádzok. Na jednej má 950 kg nebezpečných odpadov. Na zvyšných len povedzme po 10 kg. Samostatne ani jedna z prevádzok limit pre súhlas neprekročila, ale spolu áno. To znamená, že každá z týchto 11 prevádzok si musí vybaviť súhlas na zhromažďovanie NO na svojom okresnom úrade. Hoci by mala len 1 kg žiariviek. Okresným úradníkom sa tak umelo pridáva zbytočná práca.

Riešenie: Vztiahnuť tento limit na prevádzku. Alebo jeden súhlas na zhromažďovanie platný pre celú SR.

4. Byrokracia so súhlasmi

Ak si vybavujete súhlas na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti, tak budú okresné úrady požadovať vyjadrenie obce/obcí do ktorých tento odpad plánujete odovzdávať. Niektoré okresné úrady požadujú len vyjadrenie obce v mieste odovzdávania odpadu, iné všetkých obcí (kľudne aj 100), do ktorých ten odpad plánujete odovzdávať a do súhlasu Vám dajú podmienku, že to môžete odovzdať len tam a tam.

Úplná zbytočnosť aj pre žiadateľa, aj pre obce a určite aj pre pracovníkov okresného úradu. Pritom sa využíva elegantná finta, že sa súhlas vybaví na jednu osobu – napríklad konateľa. Ten si to oficiálne prevezme, odpad prestal byť odpadom a konateľ to môže dať hocikomu, aj do tramtárie.

Riešenie: zrušiť vyjadrenie obcí k tomuto súhlasu, nemá reálne opodstatnenie.

Ak si vybavujete hocijaký iný súhlas, napríklad na zhromažďovanie nebezpečných odpadov, dostanete ho na nejakú dobu, s nejakými katalógovými číslami odpadov. Prax a život Vám však ukáže, že ste tam určite na niečo zabudli. Napríklad nejaký druh odpadu. Ak to v súhlase nemáte a odpad Vám vznikol, je to na pokutu. Nemáme žiadnu lehotu, kedy by sa dalo toto „pochybenie“ normálnou cestou napraviť. Hneď Vám hrozí sankcia.

Riešenie: Dať do zákona lehotu (napríklad 30 dní), ktorá by slúžila ako ochranná lehota od zistenia, že Vám vznikol iný odpad ako máte v súhlase udelený. V danej lehote by bola povinnosť okresný úrad požiadať o zmenu súhlasu.

5. Hierarchia odpadového hospodárstva

Je daná a je záväzná. A je pod sankciou. Ak sa raz inšpekcia ŽP rozhodne že pôjde po tejto povinnosti, tak pokuty môže rozdávať v každej jednej firme na Slovensku. Aj keď na 100 % zhodnocujete odpady, môže Vám vytknúť, že prečo to na 100 % nerecyklujete, prečo to nedávate na opätovné použitie, či prečo vlastne nepredchádzate vzniku daného odpadu.

Riešenie: Jednoducho by bolo napísať, že zrušiť sankciu, ale to nie je OK, lebo by neexistoval tlak na vhodnejšie nakladanie s odpadmi. Možno by stačilo napísať, že firma musí preukázať, že sa daný odpad nedá recyklovať, či spáliť v danom regióne, okruhu. Inak to bude stále o tom, že vo Francúzsku, či v Mexiku je nejaký závod na spracovanie, odvezte to tam.

6. Výkopová zemina

V zákone máme napísané, že ak sa výkopová zemina nepoužije na účely výstavby na mieste, na ktorom bola vykopaná, je to odpad. Fuu a viete koľko tohto „odpadu“ sme mali na Slovensku v roku 2017? Takmer 2 mil. t, t.j. 16 % celoslovenských odpadov. A aký je to odpad? Fajnová zemina, s ktorou by sa dali vyrovnávať pozemky, cesty …

Ale tak jednoduché to nie je. Veď je to definované ako odpad. Ale je to vôbec odpad? Navyše štát poriadne ani netuší čo sa s týmto odpadom deje. Až 78 % týchto odpadov je v kategórií iné nakladanie. To je čo? Pravdepodobne terénne úpravy. Teda jama do ktorej sa sype odpad, nikto netuší aký a áno, aj táto zemina.

Riešenie: Takáto nekontaminovaná zemina by vôbec nemusela byť odpadom. Prípadne výrazne zjednodušiť podmienky ako by si tento „odpad“ mohli odoberať zo zemníkov občania, obce, stavebné firmy … .

7. Servisné, čistiace, udržiavace či stavebné práce

Toto múti hladinu nervozity odpadového hospodárstva už od roku 2016, kedy sa do nového zákona dostalo ustanovenie, kto je pôvodcom odpadov pri servisných, čistiacich, udržiavacich, či stavebných prácach.

Ak niekto niečo servisuje (servisná firma) u občana, pôvodcom je servisná firma. Ak ale servisná firma servisuje u svojho firemného zákazníka, pôvodcom odpadu nie je servisná firma, ale jeho zákazník. A ak servisná firme od zákazníka prevezme odpady, stáva sa nasledujúcim držiteľom a musí si vybaviť minimálne registráciu a viesť samostatné evidencie a ohlásenie.

Ak to nemá, vystavuje sa riziku nie len servisná firma, ale aj firemný zákazník, ktorý odpady odovzdal neoprávnene.

Riešenie: Pôvodcom takýchto odpadov by mohla byť vždy servisná firma.

8. Neobalové výrobky – čierna diera

Jednu veľkú čiernu dieru v evidenciách a financovaní spôsobujú neobalové výrobky. Zákon hovorí o tom, že ak si ako firma objednáte napríklad tlač letákov, vizitiek, novín … máte nejaké povinnosti za neobalové výrobky. Musíte sa registrovať na ministerstve, evidovať to, ohlasovať to a ak toho máte viac ako 100 kg ročne, musíte mať aj zmluvu s Organizáciou zodpovednosti výrobcov a platiť jej za jej služby.

Teda povinnosť kladená na obrovské množstvo firiem. Kto to hlási, kto to platí? Len hŕstka firiem, ktoré dotujú celý systém aj za tých ostatných.

Riešenie: Ustanoviť túto povinnosť jednoznačne nie na objednávateľa služby, ale aspoň na tlačiarne. V ideálnom prípade na samotného fyzického výrobcu papiera, plastov a skla.

9. Komunálne odpady firiem

Je veľmi tenká hranica medzi komunálnym odpadom a biznis odpadom firmy. Ak si napríklad firma kúpi nový počítač, či telefón. Nepotrebné odpady vyhadzuje do odpadu. Ale do akého? Komunálneho? Nie, metodicky je to jej biznis odpad, teda sa o to musí postarať sama. Teda odviesť do zberne, alebo si zavolať zberovú spoločnosť, evidovať odpady a možno aj ohlasovať.

Koľko firiem a živnostníkov si kupuje počítač či telefón? Metodicky to musia všetci evidovať. Koľko firiem to robí? Spĺňa to účel? Koľko firiem na to využíva komunálne odpady a nikto s tým nič neurobí a nezmení?

Druhý problém je v tom, že Organizácie zodpovednosti výrobcov majú za daný obal od telefónu zaplatené, alebo by mali mať. Teda financie na to majú. Ale potom im odmietajú chodiť a zbierať ich odpady. Otázka je či je to nastavené správne?

Riešenie: Zrejme to vyrieši samotná EÚ, ktorá pripravuje zmenu definície komunálnych odpadov. Po novom by raz do tohto pojmu mali spadať aj administratívne činnosti, či maloobchod. To by bolo fajn.

10. Ministerstvo a okresné úrady

V praxi sme svedkami svojvôle úradníkov pri schvaľovaní žiadostí na Okresných úradoch. Výsledkom sú časté administratívne prekážky, naznačovaná, či preukázaná korupcia, zdržania, obštrukcie.

Okresné úrady sú málo školené. Sú zahlcované zbytočnou administratívnou činnosťou, ktorá im bráni v ich reálne potrebnom pôsobení.

Ministerstvo vydáva vyjadrenia bez právnej záväznosti. Vydáva málo usmernení. Navyše vyjadrenia nie sú verejne prístupné.

Riešenie: Verejná knižnica vyjadrení Ministerstva. Okresné úrady by mali vyžadovať striktne len to, čo je požadované zákonom a vyhláškami. Nič viac.