To či u nás zálohovať alebo nie, je už irelevantná otázka. Je to už schválené a s vysokou pravdepodobnosťou to bude. Iba že by nebolo a niekto by to chcel predsa len zrušiť. Naznačuje tomu aj posun zálohovania z roku 2022 na 2023. Žeby?
Ak je už po funuse, tak načo o tom píšem? Priznávam, trošku ma k tomu nakopli kolegovia odpadári z Čiech, ktorí natočili fajn video a dohodli sme sa že ho ukážeme aj na Slovensku. Nižšie nájdete ich video klip na zálohovanie PET fliaš, odporúčam 🙂
Dlho však uvažujem nad tým, či ja osobne som za alebo proti zálohovaniu. Dlho som počúval argumenty ZA a PROTI tábora a len som tak vstrebával informácie. Medzi časom sa urobili ozaj dva tábory: ZA a PROTI.
Tábor ZA tvrdošijne opakuje že je to super vec, konečne sa to schválilo a vyčistíme si prírodu.
Tábor PROTI búši do stola, alebo búšil a vysvetľoval, že je to blbosť, stojí to kopec peňazí, pokazí sa 20 rokov budovaný systém, pre občanov to prinesie diskomfort, smetiarom to vezme prácu a prírodu si aj tak nevyčistíme.
Z odstupom času vieme, že tábor ZA zvíťazil bitku a zrejme aj vojnu. Medzi časom sa takto delia aj ľudia – bežní ľudia. Naši známi, kamaráti, rodina … Je to aj dobrá téma na krčmovú diskusiu. Aj tu dominantne víťazí tábor ZA. Vlastne tábor PROTI bol takmer zničený a dostal totálny debakel.
Niekedy je až zaťažko povedať, že ja s tým zálohovaním ani tak nesúhlasím, lebo čakám negatívnu a nepochopenú reakciu okolia. Argumenty sú veľa krát zbytočné. Ale nečudujem sa, je to pomerne ľahká téma, ľudia to majú radi, predpokladajú že ozaj niečo pozitívne spravia pre životné prostredie. A teda kľudne, nech je tak. Pivné debaty sa mi už nechcú viesť, tak napíšem aspoň môj osobný pohľad a potom pohľad z praxe.
Osobne sa neradím ani do tábora ZA ani do tábora PROTI. Vojenskou terminológiou som asi neutrálna krajina. Môj tábor sa volá: JE MI TO ŠUM A FUK. A prečo? Lebo tie PET fľaše používam absolútne minimálne a je mi to šum a fuk čo bude v roku 2023. Prakticky ma to nijako nezaťaží, lebo s tým nebudem mať nijaké osobné komplikácie so skladovaním, logistikou do obchodu, hádzaním do automatu … Takže ja osobne som JE MI TO ŠUM A FUK.
Ak sa na to pozriem z odbornej stránky, tak samozrejme som na strane tábora PROTI. Zber PET fľaší považujem len za ľahkú politickú tému a politické presadenie tohto riešenia, bez adekvátnej diskusie. Na problémy poukazoval kde kto, diskusia sa potlačila. Bol asi jasne stanovený cieľ a za ním sa šlo.
To čo sa u nás prijalo politicky, inde nechcú. Napríklad v Čechách. I keď aj tam to vyzerá na to, že vojna sa ešte asi neskončila. Všetci sa vyhovárajú na ciele EÚ. Ako keby tie ciele písali pre EÚ Američania, Rusi, či Číňania. Nie my Európania. Ciele sú dané politikmi a keď sa ciele zdajú nereálne, nespliniteľné, či za každú cenu neobhájiteľné, možno by stálo za snahu lobovať za ich zmenu.
Takže od roku 2023 sa treba pripraviť asi na toto:
A dalo by sa pokračovať aj ďalej, ale už sa mi nechce. Takže pekný deň a na záver muzika a pohľad na zálohovanie PET fliaš z ČR. Najskôr je pesnička, neskôr múdre slová.
Zanechajte nám Váš e-mial, budeme Vám posielať novinky.
Radšej by som priplatil pár centov na sklenené fľaše, sklo sa dá recyklovať xkrát. Ale nie som celkom proti, bohužiaľ ľudia nemajú disciplínu. Vedel by som o tom pár vecí povedať. Z mojich skúseností najhoršie triedia vzdelaný ľudia a romovia.
Pozrite sa, Tesco dávalo tašky zadarmo, každý bral, čo mohol bez toho, či potrebuje. Však je to zadarmo. Tesco zaviedlo cenu smiešnych 5 centov a ľudia už rozmýšľajú, či tašku potrebujú. A tiež rozmýšľajú, či ju len tak vyhodia. Samozrejme sú výnimky.
To isté platí o fľašiach. Ak za ňu čokoľvek zaplatí a to ešte s vidinou vrátenia peňazí, väčšina sa bude správať inak. Taktiež sa podporí pouličný zber, ktorý je pre mestá grátis.
Mňa naučili colníci, že všetko má hodnotu, a keď nie, treba to nechať na colnici na likvidáciu. Aj ten smiešny 10-stranový katalóg.
Teda za čo nezaplatíte, nemá hodnotu a potom sa aj tak správame. Ak vec má nejakú hodnotu, ktorú sme zaplatili, správame sa inak – aspoň väčšina
Od roku1991 do 2001 som stále riešil otázku ochrany životného prostredia vo firme. Stále sme veci zdokonalovali, ale tak, aby sme riešili veci nie krátkodobe, ale z dlhodobého pohľadu. Keď som začal riešiť odpady a ich triedenie v obci, podľa pôvodného zákona o odpadoch (po zatvorení nepovolených skládok odpadu po obciach), narážali sme stále na problém, že na triedený zber sme mali viac nákladov ako dať všetko do TKO a ako bol končený efekt ochrany prírody. Napriek tomu sme s tým neprestali a dotovali sme z vlastného rozpočtu veci z hľadiska odvozu separovaných odpadov. Keď sme cez Recyklačný fond dostali peniaze na nákup farebných zberových nádob, dostali sme k tomu podmienky neustáleho nárastu vyseparovaného množstva odpadov. Plnenie kritérií sa nám darilo prekračovať a o vytriedené zložky bol záujem od zberových spoločností. To bolo aj preto, že veľa občanov v iných obciach a mestách odpady neseparovalo. Keď však sa nabehlo na novelu zákona o odpadoch a všetky obce boli povinné zaviesť separovaný zber odpadov, nastal prebytok separovaných zložiek a niet odberateľov na všetky objemy vytriedených zložiek z komunálneho odpadu. V obciach vieme vytriediť ešte väčšie percento zložiek z TKO, ale OZV tvrdia, že nemajú financie na zabezpečenie potrebného preplácania odvozov a následnej úpravy separovaných zložiek – než sa tie druhotne využijú. Teda máme problém, že občania a návštevníci nemajú kam dávať vyseparované zložky a pokiaľ nechcem mať čierne skládky okolo obcí, tak prebytok končí v kontajneroch na komunálny odpad a skládkach. Alebo na náklady občanov, ako i obce, si u zberovej spoločnosti zaplatíme odvoz separovaných zložiek, ako i ich dotriedenie.
To či budú fľaše zálohované v roku 2023 je otázne. Ale je tu otázka rokov 2020 – 2022. Ako ideme 2 a 1/2roka zvyšovať objemy separovania keď nemáme dostatok nádob, alebo častejší odvoz, aby bolo kam dávať separované zložky po obciach a mestách. Keď sa z celého systému separovania plastov vyberú PET fľaše v roku 2023, ale nebudú sa dať vrátiť poškodené, alebo v obciach nebudú výkupne, tak to opäť bude končiť v separačných nádobách a ľudia prídu o zálohový poplatok. Aké percento fliaš bude s kódom a aké objemy sú PET fliaš sú teraz na Slovensku, bez toho aby sa zálohovali? Toto nech vyhodnotia a potom sa rozhodne o zmenách. Teda, aby sa naďalej v cene iného tovaru neplatilo za to čo síce bude zálohované, ale sa muselo dávať do nádob na separovaný zber, lebo automat to nezoberie. Niekoľko rokov sa financoval celkový separovaný zber a teraz sa majú vynaložiť veľké financie na jednu zmenu v oblasti PET fliaš. Keď som sledoval diskusie na túto tému u odbornej verejnosti, z odborných vysokých škôl, ekonómov, tak si podľa nich nikto odborné štúdie z MŽP SR u nich nedal spracovať a pokiaľ ich v nejakom rozsahu spracovali tak boli odmietnuté.
Aký bude prínos pre životné prostredie ak sa budú fľaše zálohovať?
Pokiaľ nebude zo strany občanov chápaná ochrana prírody ako prvotná úloha, tak aj zálohované PET fľaše, plechovky, budú ponechané, pohodené po uliciach, parkoch, lesoch. Teraz by záloha za PET fľašu musela byť tak vysoká, aby táto suma bola zaujímavá pre občanov, že prídu o také peniaze. Ani plechovky nie sú momentálne zaujímavý sortiment na zber, keď sa s dvomi vrecami plechoviek neoplatí ísť ani cez ulicu do zberne a dostať niekoľko centov za ich odovzdanie.
Zo strany MŽP SR a parlamentu boli prijímané dodatky zákona o odpadoch len preto, aby sme sa zaradili medzi prvé štáty sveta ktoré by zálohovali PET fľaše. Nie preto či to zlepší celkový systém ochrany prírody.
Pokiaľ by sa zdokonalil doteraz využívaný systém separovania a využitia vyseparovaných zložiek odpadov, tak na to je potrebné menšie množstvo financií, než to vynaložiť len na jednu separovanú zložku – PET fľaše.
Prvotné však je, aby zo strany štátnych inštitúcií bolo rozhodnuté:
– budú sa rozširovať spaľovne (splynovne) na Slovensku,
– dovolíme, aby k nám vozili odpady zo zahraničia, ktoré sa majú u nás uložiť alebo spáliť, len preto lebo máme nízku cenu práce a ostatných poplatkov voči západným štátom EÚ
– zatvoríme všetky naše skládky a pritom nie je nenastavené celkové smerovanie Slovensk – ako riešiť otázku odpadov
– TKO odpad sa má ešte pred uložením na skládku pretriediť, ale aby sa potrebná technológia finančne oplatila zakúpiť a prevádzkovať, tak musíme z polovice Slovenska voziť TKO na takéto triediace miesto a potom tam aj mať ešte skládku kde sa zostatok uloží. Kto bude chcieť niečo takéto vo svojom katastrálnom území?
Zálohovanie PET fliaš budem podporovať vtedy, keď ma niekto celkovými dôkazmi presvedčí o efektívnosti takéhoto systému zberu. Že v prírode skončí menej PET fliaš než teraz.
Keď budú občania vnímať ochranu životného prostredia ako prvoradú úlohu, tak si nedovolia nechať nikde pohodené odpady. Ale musia aj mať možnosť jednotlivé zložky separovaných odpadov kam dávať.
Uvediem pohľad na ochranu prírody príkladom spred 22 rokov. Išiel som na Krétu a tam sa venoval i turistike v horách. Už vtedy tam mali popri chodníkoch WC a vodu na ruky. (Prístup s autom tam nebol). Použitie nebolo ani spoplatnené. Vedeli však že celkový konečný efekt ochrany prírody je vyšší než zabezpečovanie prevádzky týchto zariadení. Prevádzku hradili z výnosov z turizmu. U nás niečo také nemáme ani v súčasnej dobe. A pokiaľ by to niekto aj vybudoval, tak to bez strážnej služby nebude na druhý deň už funkčné a kompletné. U nás by ani dnes čo i len suché WC nezostalo celé, alebo čisté pre ďalšie použitie. Keď u nás narazíte na lesnú stráž a má zdokumentované ako ste odhodili plasty, plechovku, alebo papier, tak zlé je vymáhanie pokuty za priestupok, nie to že sa poškodila príroda a ďalší návštevníci sa budú pohybovať medzi odpadmi.
výborný článok
ďakujem