Poplatky za uloženie odpadov – 2. časť

Článok vyšiel aj na Odpady-portal.sk

V predošlom čísle sme Vám predstavili prvú časť nášho prieskumu využívania prostriedkov z poplatku za uloženie odpadov na skládkach odpadov, do ktorého bolo zapojených 17 miest a obcí. V tejto časti Vám predložíme analýzu odhadu celkovo vyzbieraných poplatkov za územie celej SR za rok 2011, ako aj predpokladaný vývoj vyzbieraných poplatkov do roku 2017, v prípade zvýšenia poplatkov podľa stiahnutého zákona o odpadoch.

V prvom rade bolo potrebné stanoviť výšku vyzbieraných poplatkov za rok 2011. Vzhľadom k tomu, že stále nedisponujeme údajmi o množstve odpadov SR za rok 2011, pre potreby tejto analýzy sme použili množstvo odpadov za rok 2010. Informácie za tento rok sme čerpali z Regionálneho informačného systému o odpadoch – RISO. Podľa týchto informácií bolo za rok 2010 uložených na skládkach odpadov celkovo 3 818 161,81 t odpadov všetkých kategórií.

Pre výpočet odhadovanej výšky poplatkov za uloženie odpadov sme vychádzali z dvoch spôsobov výpočtu. Prvý model počítal s vynásobením celkového množstva odpadov sumou 6,09 €/t, ktorá predstavuje priemerný poplatok za uloženie odpadov z nášho prieskumu. Toto by mohlo byť však nepresné, vzhľadom k tomu, že v prieskume sme vyhodnotili len 13,3 % všetkých uložených odpadov. Preto sme sa túto sumu rozhodli zistiť aj druhým spôsobom a to tak, že sme každú skupinu odpadov podľa informácií z RISO rozdelili na kategóriu odpadov nebezpečné a ostatné a ich príslušné množstvá. K tomuto rozdeleniu sme priradili poplatok za uloženie odpadov. Tu sa však naráža na problém, že niektoré skupiny ostatných odpadov sú spoplatnené rozlične. Príkladom je skupina 17 – stavebné odpady, či skupina 20 – komunálne odpady. Skupinu číslo 17 sme rozdelili podľa podskupín ostatných odpadov tak, že podskupinám 17 01, 17 05 a 17 08 (spolu 78,4 % skupiny) sme priradili poplatok 0,3319 €/t a ostatným podskupinám poplatok 6,6387 €/t. Skupinu odpadov číslo 20 sme prerozdelili podľa údajov miest a obcí, ktoré nám zaslali prerozdelenie komunálnych odpadov podľa počtu položiek vytriedených odpadov. Na túto otázku kompletne odpovedalo 16 obcí. Odpoveď sa nám nepodarilo získať len od obce Kolta, ako ani od prevádzkovateľa skládky odpadov v tejto obci. Z výsledkov vychádza, že v tejto skupine sa účtuje poplatok za vytriedených 5 zložiek odpadov vo vyše 84 % prípadov. Zloženie všetkých ukladaných odpadov je možné vidieť na grafe 1 a zloženie ukladaných komunálnych odpadov na grafe 2.

Podľa priameho prepočtu množstva odpadov a sumy 6,09 €/t, by sa v SR malo vyzbierať za rok 2011 celkovo 23 257 508 €. Podľa detailnejšieho rozboru druhým postupom, by sa v SR malo vyzbierať za rok 2011 celkovo 23 663 956 €. Rozdiel týchto dvoch metód predstavuje len niečo vyše 400 tis. €. Tieto analýzy nemajú za cieľ vypočítať presnú výšku poplatkov, ale poukázať na predpokladaný objem finančných prostriedkov, s ktorými obce a mestá nakladajú v súčasnosti a stanoviť, ako by to mohlo vyzerať v budúcnosti. Výsledky prieskumu môže ovplyvniť viacero faktorov, ako je napr. celkové množstvo odpadov, výška poplatkov, nepresnosť v evidovaných údajoch, či napríklad aj fakt, že poplatok sa neplatí za inertné odpady, ktoré sa na skládkach použijú na stavebné, sanačné, či zásypové práce. Množstvo takéhoto odpadu nepoznáme, nepočítame s ním teda ani v našej analýze. Prehľadnú tabuľku 1 s informáciami o rozdelení odpadov si môžete prezrieť na portály vydavateľa www.odpady-portal.sk.

Pre výpočet objemu poplatkov do roku 2017 vychádzame z výšky poplatkov, aké boli predložené v stiahnutom zákone o odpadoch navýšené o 3 percentá inflácie (náš predpoklad) od roku 2016. Je však ťažko predpokladať množstvo odpadov na toto obdobie. Priemerné ročné množstvo ukladaných odpadov je za roky 2005 -2010 4,84 mil. ton (prepočet podľa údajov z POH SR 2011-2015 a údajov ŠÚ). Nedá sa jednoznačne povedať, že ukladané odpady klesajú, či stúpajú, hoci v roku 2010 bolo za toto obdobie vyprodukovaného odpadu najmenej. Pre potreby našej analýzy vychádzame preto opäť z údajov za rok 2010 aj pre roky 2013 – 2017, čo predstavuje množstvo odpadov 3,82 mil. ton. V tabuľke 2 je možné vidieť objem finančných prostriedkov z poplatku za uloženie odpadov na skládkach odpadov za rok 2013 – 2017. V tejto tabuľke vidno, že do roku 2017 by bolo možné na zvýšení poplatkov vyzbierať 618,5 mil. €. Ak by sme počítali s priemerne ukladaným množstvom za roky 2005 – 2010, vyzbierané poplatky by boli oveľa vyššie – približne 784 mil. €.

Záver

Z vypracovanej analýzy je možno vidieť obrovský nárast poplatkov za uloženie odpadov, v prípade ak by boli poplatky schválené v navrhovanej výške. Kým za rok 2011 sú tieto poplatky cca. 23,5 mil. €, po ich navýšení by táto ročná čiastka mohla predstavovať v roku 2017 sumu 135,5 mil. €. Podľa stiahnutého zákona o odpadoch by polovica z poplatkov mala pripadnúť obciam a polovica Environmentálnemu fondu. Tu je potrebné položiť si otázku, či je takéto rozdelenie správne. Obce a mestá by v takomto prípade v roku 2017 mohli získať približne 68 mil. €, čo je takmer 3 krát viac ako teraz. Tieto financie by pravdepodobne použili na rôzne účely, no na rozvoj odpadového hospodárstva by sa použila zrejme len malá časť, tak ako naznačujú aj výsledky prieskumu, ktoré boli uverejnené v minulom čísle. Pre obce a mestá, na ktorých územiach sa nachádzajú skládky odpadov, by to bolo určite zaujímavé, no z celospoločenského hľadiska určite nie. Ak by sme však mestám a obciam ponechali len tú časť poplatkov, aká im prislúcha v súčasnosti, do Environmentálneho fondu by sa tak za nasledujúcich 5 rokov mohlo dostať cca. 500 mil. €. Za túto sumu by sme dokázali vybudovať pravdepodobne 3-4 veľké regionálne spaľovne odpadov, či desiatky regionálnych stredísk na materiálovú recykláciu odpadov. Iná možnosť využitia týchto prostriedkov by bola v dotovaní prevádzok na zhodnocovanie odpadov podľa množstva zhodnotených odpadov. Je však nutné, aby boli vyzbierané prostriedky v prospech Environmentálneho fondu účelovo viazané na rozvoj v odpadovom hospodárstve. Aj takýmito opatreniami vieme prejsť k reálnemu rozvoju odpadového hospodárstva a približovať sa k cieľom Európskej únie, ku ktorým sme sa zaviazali.