Kedy sa v nakladaní s odpadmi začnú riešiť podstatnejšie veci?

S veľkým očakávaním preto trh odpadového hospodárstva sleduje, ako bude vyzerať jeho finálne znenie. Otázne je, či to bude opätovne lobistické, alebo odborné znenie, ktoré posunie nakladanie s odpadmi dopredu. Nové myšlienky by mohli naznačovať priaznivý vývoj. K takým patria napr. stav konca odpadu, integrovaný informačný systém, možné zrušenie Recyklačného fondu, obmedzenie skládkovania odpadov, či zvyšovanie poplatkov za uloženie odpadov na skládkach.

Aj tieto opatrenia by mohli pomôcť k tomu, aby sa konečne prestalo len teoretizovať o znižovaní skládkovania odpadov, ako aj o väčšej miere zhodnocovania odpadov a prešlo sa k reálnym krokom.

Poplatky za uloženie odpadov

Návrh na prerozdelenie poplatku za uloženie odpadov na skládkach odpadov možno vnímať pozitívne. V súčasnosti je poplatok 100 % príjmom obce (obcí), na ktorej území sa daná skládka nachádza. Poplatok by „mal byť“ využitý len na financovania odpadového hospodárstva, čo sa však často nedeje. Na druhej strane majú niektoré obce reálny problém, ako naložiť s toľkými prostriedkami.

Nový návrh stanovuje, aby polovica poplatku bola príjmom Environmentálneho fondu. Presunie to časť prostriedkov pre inštitúciu, otázne je, či Environmentálnemu fondu nebudú kvôli tomu skrátené iné príjmy, novelou zákona o fonde. Otázna je tiež transparentnosť nakladania s vyzbieranými finančnými prostriedkami. Vhodné by bolo riešenie, ak by boli vyzbierané prostriedky účelovo viazané na konkrétny rozvoj odpadového hospodárstva, napr. na štátne, či PPP projekty výstavby regionálnych spaľovní odpadov, či iných zariadení, ktoré by zabezpečovali ciele nakladania s odpadmi.

Poplatky za spaľovanie

Návrh zákona po prvý raz zaťažuje poplatkom i spaľovanie a spoluspaľovanie odpadov. Toto rozhodnutie je dosť nešťastné, pretože v rámci potrebného zvyšovania podielu zhodnocovania odpadov sa Slovensko bez týchto zariadení nezaobíde. Prečo teda zaťažovať ich už aj tak vysoké náklady ďalšou nákladovou položkou, ktorá by sa musela premietnuť do cien občanov a držiteľom odpadov, ktorí platia tento poplatok? Naopak, tieto zariadenia by sa mali podporovať a zvýhodňovať tak, aby ich mohlo v SR vzniknúť viac, čím by sa aj v tejto oblasti zabezpečilo dostatočné konkurenčné prostredie.

Hlásenia o nakladaní s odpadmi

Dlhodobo ťaživým problémom slovenského odpadového hospodárstva je nízke množstvo, kvalita a časové oneskorenie relevantných a dostupných informácií o nakladaní s odpadmi v SR. Je nepochopiteľné, že v dnešnej technickej dobe je stále potrebné hlásiť údaje o nakladaní s odpadmi v tlačenej podobe. Jednak je to byrokratická práca pre všetkých pracovníkov, ktorí dané údaje pripravujú a následne zasielajú na príslušné úrady, no hlavný problém je na strane časovo náročného vyhodnocovania týchto údajov. Dôležité je, aby ministerstvo navrhovaný integrovaný informačný systém spustilo čo najskôr a aby reálne fungoval tak, aby  z neho mohol čerpať každý, kto potrebuje relevantné informácie.

Malá pozornosť veľkým objemom

Zdá sa, že na Slovensku sa v odbornej verejnosti oveľa viac diskutuje o riešení nakladania s tými kategóriami odpadov, ktoré z hľadiska produkcie odpadov v SR predstavujú skôr zanedbateľné množstvá. Ide napríklad o obaly, batérie, separovaný zber odpadov, či večnú tému Recyklačného fondu a jeho komodít.

Naopak, patričná pozornosť sa nevenuje napríklad komunálnym, priemyselným či stavebným odpadom. Tieto odpady zaberajú oveľa väčšie množstvá a nakladanie s nimi nesie množstvo problémov, ktoré by bolo potrebné riešiť.  Veď len napríklad stavebné a priemyselné odpady tvorili v roku 2009 42,8 % z celkového množstva odpadov vyprodukovaných v SR (údaj z POH SR na roky 2011-2015).

Nebezpečné odpady na okraji záujmu

Pozornosť by sa mala napríklad zamerať aj na nebezpečné odpady. Skládky nebezpečných odpadov predstavujú veľké nebezpečenstvo poškodenia životného prostredia. Aj napriek ílovému podkladu, či tesniacim fóliám nie je garancia, že problémy nenastanú v budúcnosti. Možno by bolo vhodné zamyslieť sa nad zákazom skládkovania nebezpečných odpadov, ak by predtým neprešli procesom spaľovania, resp. ich  reálnej stabilizácie, napr. soldifikáciou.

Zamyslieť sa je potrebné aj nad takými „banalitami“ ako je zakázanie skládkovania „akože“ inertného odpadu, kde sa následne aj tak vyskytnú priemyselné odpady, či plasty, ktoré sa na vstupe deklarujú ako stavebné odpady. Príkladom mohla byť až do nedávna skládka inertného odpadu v Bratislave – Devínska Nová Ves, dnes je už odpad elegantne zasypaný zeminou.

Opakovane sa vyskytujúci problém je napr. aj čierna skládka v obci Zlaté Klasy, kde neprispôsobiví občania zavážajú nelegálne už aj nedávno zrekultivovanú čiernu skládku. O „odbornom“ a „autorizovanom“ nakladaní s elektroodpadmi a inými odpadmi v tejto preslávenej obci hádam ani nie je potrebné písať. A čo tak čierne skládky v obci Plavecký Štvrtok, Luník 9, či nezákonné ukladanie komunálnych odpadov na už uzatvorenú skládku na východnom Slovensku?

Požiare na skládkach odpadov

Nezanedbateľným problémom môžu byť aj najmodernejšie skládky odpadov, ktoré pri svojej prevádzke nedokážu na 100 % predchádzať vzniku požiarov, ktoré sa pomerne často na skládkach vyskytujú. Môžu byť teda skládky považované za lepšie riešenie, ako najnovšie spaľovacie zariadenia s pravidelným kontinuálnym meraním emisií?

Nový zákon veľkou výzvou

Aj napriek podstatným problémom v odpadovom hospodárstve sa Slovensko zaoberá tými menej podstatnými. Príprava nového zákona o odpadoch je pre ministerstvo životného prostredia veľkou výzvou na stanovenie pravidiel, ktoré pomôžu riešiť aj problémy, o ktorých sa až toľko nediskutuje, no sú o to dôležitejšie.